Inšpirovať ľudí môžete len životom samotným
Nová éra feminizmu
a kapitalizmu
Umelo vykonštruovaný feminizmus a západný ekonomický kapitalizmus priniesli snahy o rovnoprávnosť. Môžeme však skutočne zrovnoprávniť niečo, čo funguje na odlišných princípoch a poslaní? Muž a žena sa majú dopĺňať – to je ich prirodzená úloha. Táto éra posunula našu kreativitu a život do zvláštneho priestoru, kde dominujú umelé prsia, zadky v minisukniach, „prirodzene“ blonďavé modelky, platformové topánky, krátke sukničky a červené pery. Bez týchto prvkov akoby nič nedokázalo zaujať ani predať.
Otváranie hraníc bez pravidiel prešlo červenú čiaru nespočetnekrát a vytvorilo pocit bezvýchodiskového dna.
Kreativita na hranici života a smrti
Vytvoriť nový život a zároveň riskovať vlastný, keď privádzate nový život na svet – práve tieto momenty života a smrti určujú mantinely skutočnej kreativity. Často však chýba esencia pocitov a foriem. Všetko sa stáva monotónne a jednofarebné.
Zamyslite sa: pošta žiari nažlto, telekom je ružový, orange oranžový, elektrodom modrý, Lidl má zase žltú a Zalando oranžovú. Farby značiek sa stali uniformné a predvídateľné, no kde je v tomto všetkom ľudskosť?
Ale kde je ľudský a spoločensky zodpovedný rozmer veľkých značiek? Kde sú projekty podporujúce potreby detí, aj tých postihnutých, žien, aj tých samoživiteliek, obyčajného ľudského života, ktorý včera vyhasol, aby si niekto z vládcov krajín, kde teraz zúri vojna mohol kúpiť byt v Londýne? Čo budete robiť, keď vám dôjde pantonovník farieb a nebude tu žiaden vojak, lebo ženy nebudú rodiť deti do tohto sveta?
Umelá inteligencia spasí svet.
Občas prišiel za mnou kreatívny riaditeľ core4 Andrej C. , keď už bol v koncoch zo svojich megalománskych, občas nedokončených a nefungujúcich ideí a povedal mi: “Jana, ukáž mi niečo pekné prosím (nejaký projekt, na ktorom som pracovala, škice alebo moje kresby, ktoré som mala zavesné na okne v pracovni), mám depresiu.”
Poprosil ma, aby som jedného juniora zaučila, že sa mi odmení. Junior má dnes vlastnú firmu, zarába viac ako “kreatívny riaditeľ“. Kreatívmenu riaditeľovi (ešte nemal ani 35) mama nie zriedka volala do práce, z dôvodov nám neznámych. Cesty sa rozišli. Junior plakal, keď som odišla z teamu. Otvoril okno na kancli a plakal. Po lícach mu padali krokodílie slzy. Neurobila som nič iné, len sme si vymieňali pohľady, humor a pochopenie. Spolu sme tvorili zmysluplné projekty bez smrteľnej dôležitosti ega.
A tento kreatívny riaditeľ mal často zo svojej kreativity depresiu? Tu niečo nesedí. A vlastne áno. Dnes prednáša aj o brainstormingoch a snáď už má aj nejaký normálny vzťah (bez maminej asistencie).
Reklama na
reálny život
Nikto z týchto mužov nerobil reklamu na reálny život, na potreby rodín, detí, žien a mužov. Na obnovu nemocníc, na podporu profesií, ktoré tak húfne zdŕhajú zo Slovenska “von” za lepšie prachy. Kto z nich robil kampane na podporu zakladania rodín, ich hodnôt alebo tradícií? Alebo uzatvárania manželstiev namiesto kúpy psov? Nikto. Lebo rodina asi vôbec nie je tak zaujímavá a kto by do takej reklamy vôbec šiel? Kde sú reklamy na podporu povedomia o národe a jeho nielen historickej hodnoty?
Keď som trocha v tajnosti a oficiálne opúšťala agentúru WLB, na vianočnom večierku mi krestívny riaditeľ Peter K. darovall knihu Franka Millera Veľká tučná zabíjačka a čiernu biliardovú guľu s číslom 8, nekonečno. Mal slzy
v očiach. Riaditeľ druhej agentúry, keď som mu oznámila môj odchod mi ponúkol ako možnosť „niečo“ naviac.
Nerozumiem niektorým týmto „hodnotám“ a neviem, čo reprezentujú. Náš svet? Vás mužov? Opak žien? Synov otcov čo nedostali šancu ich vychovať, lebo museli bojovať proti Hitlerovi? Aký cieľ sa sleduje tým zarábať “veľké love”? Kde je tá podstatná esencia? Prečo ju nevidieť a necítiť?
Skúste porozumieť dieťatu a podporiť ho úprimne v myšlienke existencie jednorožcov a čarovných paličiek. Porozumieť úplne jednoduchým procesom ženského a mužského tela, života a jeho zákonom, kde smrť má svoje pevné miesto v každodennosti.
“Kampane”
bez trvácnosti
„Klincové a festivalové“ kampane, umelé prsia, botoxové pery a idey bez hĺbky, ako napríklad lgtb extrémizmus, sa stali symbolmi čias, ktoré rýchlo strácajú svoju hodnotu. Tieto myšlienky, už počas svojho vzniku, hnijú a strácajú zmysel. Smrť však nepozná rozdiely.
Skúste porozumieť pocitom, keď žijete vo vedomí, že celý život možno nedostanete šancu stretnúť všetkých členov rodiny, ktorí sú porozliezaní ako mravce po celej zemeguli. Skúste si dať nahliadnuť vašu rodinnú genealógiu a možno zistíte, že niektorí vaši predkovia zomreli vo vojne proti Hitlerovi a vy dnes zarábate “veľké love”, ale vlastne nerobíte nič alebo veľmi málo pre vás samotných, obyčajný reálny život a potreby vlastných alebo cudzích detí, starých ľudí, vášho okolia či krajiny.
Koľkí títo milionári, politici, zbohatlíci a špekulanti by vedeli zajtra položiť život vo vojne?
Ekonomická vojna psychopatov
Politickí lídri a ekonomickí špekulanti raz dospejú k rozhodnutiu, že vojna je riešením. Riešením na dlhy, ktoré umelo vytvorili počas desaťročí. A do vojny sa posielajú synovia nič netušiacich matiek, ktoré sa na nich tešili, nosiac ich deväť mesiacov pod srdcom. Synovia obyčajných ľudí sú obetovaní na oltári elitných hier.
Skúste si predstaviť, že musíte celý život zodpovednosť za jeden jediný vyhasnutý život, ktorého zrod alebo zničenie záviseli od vášho rozhodnutia. Či už ako politik alebo matka, ktorej osud, život, “Boh” nadelil takúto skúšku. A každý deň sa takto pozerajte do zrkadla na vlastnú tvár. Politik to má v “pi..”, matka nosí celý život v duši zlomené srdce, žiaľ a ktovie čo všetko ešte.
Deti nie sú samozrejmosť, sú DAR. A ako sám pán „Pastier“, prednášajúci na digitálnej univerzite v prednáške povedal, „tendencia je smutná a …
Ľudia si dnes zaobstarávajú radšej psov ako deti.